Premiéra 17. júna 2011 v Divadle ASTORKA Korzo ´90, Námestie SNP 33 Bratislava
cesta-uputavka.flv
Autobiograficky ladená hra zachytáva zložité obdobie dramatika (v hre vystupuje pod menom Edmund /Lukáš Latinák/) v čase, keď vážna choroba prerušuje jeho snahu literárne sa realizovať. Po rokoch mladosti strávených v bludnom kruhu alkoholu, ľahkých žien, zlatokopeckých dobrodružstiev a potulovania sa po Amerike, kedy mohol konečne prejaviť svoje nadanie, ktoré mu neskôr prinesie Nobelovu cenu za literatúru, si musí vypočuť lekársku diagnózu a odísť nadlho do sanatória. Z historického odstupu vieme, že jeho liečenie bolo úspešné, na začiatku 20. storočia, však tuberkulóza predstavovala nevyliečiteľné nebezpečenstvo. V dome u svojich rodičov, kde ako každý rok trávi divadelné prázdniny aj so svojím bratom Jamiem (Juraj Kemka) zažíva namiesto pokoja a harmónie búrlivé momenty „rodinnej kliatby“. Otec, jeden z najslávnejších hercov tej doby, bohatý a obdivovaný (Boris Farkaš) je až fatálne sporovlivý a pre večný, teraz už iracionálny strach z chudoby, ktorý si nesie z ťažkého detstva, nie je schopný zabezpečiť svojmu synovi patričnú lekársku starostlivosť. Jeho lakomosť sa prejavuje aj vo vzťahu k manželke (Zuzana Kronerová), ktorú nadovšetko miluje, ale bohémskym spôsob hereckého života dovedie až k závislosti na morfiu.
Ako správni Íri, všetci traja muži holdujú dobrému alkoholu a ich veselá slúžka Cathleen, tiež írskeho pôvodu, (Zuzana Konečná) pohárikom whisky nikdy nepohrdne.
V rodinnom dome v New Londone, dome, ktorý ako tvrdí matka Mary, je všetko postavené a zariadené čo najlacnejšie, napriek tomu, že ich majetok siaha do výšky miliónov dolárov, zažíva rodina dramatické a napäté leto. Spolužitie ľudí, ktorých k sebe viaže pevné puto je zároveň také zložité, že dramatik až na sklonku života nájde silu s láskou ho zobraziť - pochopiť a odpustiť svojim najbližším.
Preklad: Juraj Šebesta
Verše prebásnila: Jana Kantorová-Báliková
Dramaturgia: Andrea Domeová
Hudba: Michal Novinski
Scéna: Pavel Borák
Kostýmy: Peter Čanecký
Umelecké masky: Juraj Steiner
Odborná spolupráca: PhDr. Mária Krýslová
Réžia: Roman Polák
James Tyrone: Boris Farkaš
Mary Cavan Tyrone, jeho žena: Zuzana Kronerová
James Tyrone ml., ich starší syn: Juraj Kemka
Edmund Tyrone, ich mladší syn: Lukáš Latinák
Cathleen, slúžka: Zuzana Konečná
Hudbu nahrali:
Realizácia nahrávky:
Realizácia scény: PRESCONT, Štefan PRELOVSZKÝ
Realizácia kostýmov: Frock, spol. s r. o.
Text sleduje: Daša LAPOŠOVÁ
Umelecká maskérka: Diana KLIMANOVÁ
Inšpícia: Alžbeta GRÜNNEROVÁ
Garderóba: Milka TOMÁNKOVÁ
Rekvizity: Ida KALMÁROVÁ
Technika: pod vedením Tomáša MREKAJA
Svetlo a zvuk: THC s. r. o.
James Tyrone má šesťdesiatpäť, ale vyzerá o desať rokov mladší. Asi stosemdesiatpäť centimetrov vysoký, so širokými ramenami a silnou hruďou, zdá sa vyšší a štíhlejší vďaka vojenskému držaniu tela, hlava dohora, vypnuté prsia, vtiahnuté brucho, plecia zatláča dozadu. Jeho tvár už poznačil vek, no stále vyzerá pozoruhodne dobre – veľká, pekne tvarovaná hlava, príťažlivý profil, hlboko posadené svetlohnedé oči. Okolo plešiny na temene má sivé riedke vlasy – ako tonzúru.
Je nepochybne poznamenaný svojím povolaním. Nevyžíva sa v nejakom zámerne náladovom správaní ako niektoré iné herecké hviezdy. Povahou a založením je to jednoduchý, skromný človek, ktorý má stále blízko k svojim írskym farmárskym predkom a ktorý sa dobre pamätá na svoje ťažké začiatky. Ale herectvo sa prejavuje v každom jeho podvedomom pohybe alebo geste, vo výslovnosti. Sú poznačené štúdiom hereckej techniky. Jeho hlas je pozoruhodne príjemný, zvučný a pružný, a on je naň veľmi hrdý.
Jeho šaty určite nie sú zo žiadneho romantického partu. Má na sebe obnosený, konfekčný, sivý oblek, ktorý na ňom visí, a čierne, nevyleštené topánky, košeľu bez goliera a hrubú bielu šatku voľne uviazanú okolo hrdla. V jeho oblečení nie je ani trochu nedbalej elegancie. Je banálne opotrebované. Drží sa zásady nosiť šaty, až kým sa nerozpadávajú. Teraz má na sebe veci do záhrady a je mu úplne jedno, ako vyzerá.
Nikdy v živote nebol naozaj chorý. Má pevné nervy. Je v ňom kus nevšímavého, zemitého sedliaka; na druhej strane má sklon k sentimentálnej melanchólii a zriedkavé záblesky intuitívnej citlivosti.
Bol som veľmi ambiciózny. Prečíal som všetky hry, aké existujú. Študoval som Shakespeara ako vedný odbor. Vzdelával som sa sám. Zbavil som sa silného írskeho prízvuku. Miloval som Shakespeara. Hral by som v jeho hre aj zadarmo, len pre tú radosť, že môžem splynúť s jeho úžasnou poéziou. A Shakespeara som hral naozaj dobre. Inšpiroval ma. Mohol som byť veľkým shakespearovským hercom, keby som v tom vydržal.
(1849, Kilkenny Írsko - 1822 New London, USA)
Otec Eugena O´ Neilla pochádzal z Írska. Ako malé dieťa sa prisťahoval s rodinou do USA. Po nejakom čase jeho otec opustil manželku aj deti a vrátil sa do domoviny, kde čoskoro zomrel. James vyrastal vo veľkej chudobe, od detstva musel tvrdo pracovať v neľudských podmienkach. Panický strach jeho mamy, že skončia v chudobinci a obava z chudoby, ešte aj v dobe, keď už netrpel nedostatkom peňazí, fatálne ovplyvnili celý jeho život a osudy ďalších generácii rodiny. James sa dostal k divadlu ako „waiting autor“, keď dobre zahral malú rolu v jednom predstavení v National Theatre v Cincinnati. Predpoklady pre herecké remeslo, „zvučný hlas, dobrú pamäť, invenciu, humor, vzhľad a príťažlivú skromnosť“ vedel využiť v plnom rozsahu.
V roku 1882 vytvoril titulnú postavu v inscenácii Gróf Monte Christo, pri ktorej sa podieľal aj na produkcii. Monte Christo mu zmenil život, priniesol až nevídanú slávu, obrovský finančný zisk. Rovnako ako pohŕdanie divadelnej kritiky a umelecky založenej diváckej obce.
Načo som sa, dopekla, tak hnal za peniazmi, že som kvôli tomu - Už je to jedno. Je neskoro niečo ľutovať.
Mary má päťdesiatštyri, je stredne vysoká. Stále má mladistvú, impozantnú postavu, trošku zaoblenú, ale pás a boky takmer nepoznačené vekom, pričom ani nie je stiahnutá korzetom. Tvár je typovo výrazne írska. Kedysi musela byť mimoriadne pekná, a stále je pôvabná. Neladí však so zdravou postavou, úzka a bledá, s nápadne vystúpenými kosťami. S dlhým, rovným nosom, širokými ústami s plnými, jemnými a citlivými perami. Mary nepoužíva rúž, ani make-up. Husté, celkom biele vlasy lemujú vysoké čelo. V kontraste s jej bledou pokožkou a vlasmi sa tmavohnedé oči zdajú čierne. Sú nezvyčajne veľké a krásne, s čiernym obočím a s dlhými stočenými mihalnicami
Je mimoriadne nervózna, čo si každý hneď všimne. Jej ruky sú v ustavičnom pohybe. Kedysi to boli nádherné ruky, s dlhými štíhlymi prstami, ale reuma poznačila kĺby a pokrivila prsty, takže vyzerajú škaredé a zmrzačené. Jej najbližší sa vyhýbajú pohľadu na ne, vedia, aká je Mary na to citlivá a ako ju ponižuje, že nedokáže ovládnuť nervozitu, ktorá na ne priťahuje pozornosť.
Je oblečená jednoducho, ale vie, čo jej sluší. Účes má veľmi starostlivo upravený. Jej hlas je tichý a príjemný. Keď je veselá, počuť v ňom spevavú írsku intonáciu.
Najpríťažlivejší na nej je šarm mladosti, ktorý nikdy nestratila – šarm nesmelého dievčaťa z kláštornej školy, s vrodenou prostou nevinnosťou.
Jamie, starší z bratov, má tridsaťtri. Po otcovi zdedil ramenatú postavu so širokým hrudníkom, hoci je chudší a o pár centimetrov vyšší, vyzerá nižší a zavalitejší, lebo nemá také držanie tela ako jeho otec, ani takú gracióznosť. Nie je ani taký vitálny. Vidieť na ňom znaky predčasného rozkladu. V tvári ešte stále vyzerá dobre, hoci je už poznačená hýrením, ale nikdy nebol taký krásavec ako jeho otec. Podobá sa však väčšmi naňho než na matku. Má pekné hnedé oči, farbou niečo medzi otcovými svetlejšími a matkinými tmavšími. Vlasy mu rednú a už vidieť náznak plešiny, podobnej ako u Tyrona staršieho. Nikto iný z rodiny nemá taký nos ako Jamie, vyslovene orlí. V kombinácii s jeho zvyčajným cynizmom dodáva mu mefistofelovský výraz. Ale v zriedkavých chvíľach, keď v jeho úsmeve nie je irónia, jeho osobnosť vyžaruje zvyšky írskeho šarmu, akúsi romantickú nezodpovednosť a charakteristický zmysel pre humor – to zvodné smoliarstvo s nádychom poetického sentimentu, príťažlivého pre ženy a populárneho u mužov.
Má na sebe starý, tiež dosť voľný oblek, ale nie taký obnosený ako otec, a košeľu s golierom a kravatou. Svetlú pokožku má od slnka načervenalú, so snedými pehami.
Edmund je o desať rokov mladší ako jeho brat, asi o šesť centimetrov vyšší, pochudnutý a šľachovitý. Kým Jamie je viac po otcovi a len trošku sa podobá na matku, Edmund zdedil črty oboch rodičov, no viac po mame. Jej veľké, tmavé oči dominujú v jeho podlhovastej, úzkej írskej tvári. Jeho ústa vyzerajú rovnako zvláštne precitlivelé ako jej. Tiež má vysoké čelo, ale ešte výraznejšie než Mary. Tmavohnedé vlasy, na koncoch vyblednuté a sčervenalé od slnka, si češe dozadu. Ale nos má po otcovi a z profilu pripomína Tyrona. Edmundove ruky s nezvyčajne dlhými prstami sa nápadne podobajú matkiným. Dokonca sa v nich v menšej miere prejavuje podobná nervozita. Práve tou vypätou nervozitou a citlivosťou sa Edmund ponáša na matku najväčšmi.
Zjavne je v zlom zdravotnom stave. Vychudnutý, oči ako v horúčke, vpadnuté líca. Jeho pokožka, hoci pôvodne opálená, až tmavohnedá, vyzerá napriek tomu vyprahnutá a bledá. Má na sebe košeľu s golierom a kravatou, staré flanelové nohavice a hnedé tenisky.
Prvé dejstvo: Obývačka v letnom sídle Tyronovcov
8:30 ráno jedného augustového dňa v roku 1912
Druhé dejstvo: 1. SCÉNA Ten istý deň, okolo 12:45
2. SCÉNA Ten istý deň, asi o polhodinu neskôr
Tretie dejstvo: Ten istý deň, okolo 18:30 večer
Štvrté dejstvo: Ten istý deň, pred polnocou
Carlotte, na dvanáste výročie našej svadby.
Moja najdrahšia: dávam Ti pôvodný rukopis hry svojich starých trápení, napísaný slzami a krvou. Žiaľ, asi nevhodný dar v deň, keď oslavujeme naše šťastie. Ale Ty to pochopíš. Je to hold Tvojej láske a nežnosti, lebo vďaka Tebe som uveril v lásku. A to mi napokon dalo silu vysporiadať sa so svojimi najbližšími, čo už nie sú medzi nami, a napísať túto hru – napísať ju s hlbokou ľútosťou a pochopením a odpustením pre všetkých štyroch ťažko skúšaných Tyronovcov.
Tých dvanásť rokov, moja milovaná, bolo pre mňa Cestou do Svetla –
za láskou. Vieš, aký som Ti nesmierne vďačný. A ako veľmi Ťa milujem!
Gene
Tao House, 22. júl 1941
FOTO: Andrej Čanecký
