Začínala ako elévka v Divadle Jonáša Záborského DM (1987-89). Až potom začína študovať herectvo na Činohernej a bábkarskej fakulte v Bratislave (1989-93). Jej pedagógmi boli Pavol Mikulík, Božidara Turzonovová, ale aj Vladimír Strnisko, pod ktorého vedením si zahrala v Goetheho Clavijovi svoje absolventské predstavenie (1993).
Množstvo postáv, ktorými začínal už ako chlapec v divadle (Štúdio Novej scény - Sviatosť najsvätejšia), v TV aj vo filme (Nekonečná, nevystupovať a iné) ho prirodzene predurčilo pre herectvo.
Postavou Alfréda, ktorou sa vradil do palety Nvotových inscenácií priam zákonite, obnovil svoj imidž ľahtikára a bonvivána, ktorého podvod odchoval a živí. Tento obraz postáv utvára ako jednu z faziet aj inak predurčených charakterov (Nil), uvzatých kladných hrdinov naštrbených pochybnosťou priveľmi zhýralého cholerického bitkára. Hajdu je majstrom nadľahčenia až tanečnej hravosti, ktorou podčiarkuje svoje chlapčensko-gigolovské maniére.
Výrazná herecká osobnosť už od vstupu na profesionálnu scénu, ale aj tvorca kresleného humoru či slovný, textový a situačný inovátor predlôh.
Prirodzený spontánny talent pôvabnej mladučkej adeptky herectva zaujal už v jej začiatkoch. Začínala ako elévka činohry v prešovskom divadle (DJZ, 1980). Po ročnom štúdiu na Pedagogickej fakulte UPJŠ v Prešove začala hrať v činohre Divadla Jonáša Záborského: Elena v Čaji u pána senátora (´80) a Bianca zo Skrotenia zlej ženy (´81) boli po jej skúsenostiach z amatérskej scény Divadla Makyta - Púchov výraznými profesionálnymi postavami, ktorými zaujala ako lyrický typ mladej poeticko-melancholickej ženy.
