8. - 9. 4. 2010 ŠVANDOVO DIVADLO NA SMÍCHOVĚ V PRAZE
Po veľkom úspechu v Belehrade zažila Astorka obrovský úspech aj v českej metropole. Inscenácie sa páčili pražskému publiku i odbornej kritike. Tešil nás veľký záujem, uznanie aj prítomnosť veľkých osobností českej kultúry a samozrejme z radom slovenských rodákov.
Tolstoj a peniaze, Túlavé srdce i Červená princezná ocenili Výročnými cenami i prémiami 2009, a to vo veľkom počte. Zita Furková, Szidi Tóbiás, Vlado Černý získali za vynikajúce stvárnenie postáv Galiny Brežnevovej, Sophie Tolstej a Leva Nikolajeviča Tolstého VÝROČNÉ CENY SLOVENSKÉHO LITERÁRNEHO FONDU 2009. Prémie SLF 2009 získali aj Juraj Nvota za réžiu Túlavého srdca, Patrik Lančarič za réžiu divadelnej inscenácie Červená princezná a za herecké výkony Rebeka Poláková, Petra Vajdová, Juraj Kemka, Róbert Jakab.
8. apríla o 19.00 Švandovo divadlo na Smíchově
Túlavé srdce Javisko
Červená princezná Studio
9. apríla o 19.00 Švandovo divadlo na Smíchově
Tolstoj a peniaze Javisko
/ MAREK MAĎARIČ
PODĽA LITERÁRNEJ PREDLOHY JOZEFA CÍGERA HRONSKÉHO
Dramaturgia.......................................Andrea DÖMEOVÁ
Kostýmy............................................Zuzana ŠTEFUNKOVÁ
Scéna.................................................Tomáš RUSÍN
Masky................................................Juraj STEINER
Pohybová spolupráca.........................Eva MURÍNOVÁ
Svetelná réžia.....................................Ladislav KRAUS
Réžia.................................................Juraj NVOTA
OSOBY A OBSADENIE :
Marta REBEKA POLÁKOVÁ
Ján Karaba LUKÁŠ LATINÁK
Matka ZUZANA KRONEROVÁ
Ricka MARIÁN MIEZGA
Paula PETRA VAJDOVÁ
Cia ZUZANA KONEČNÁ
Patranovský ADY HAJDU
Poštár, Čašník, Hrobár, Kúpeľný zriadenec PATRIK MINÁR
Marta, Paula, Cia
O láske, vášni, vernosti i zrade...
Literárne príbehy Jozefa Cígera-Hronského o láske patria k najpútavejším v slovenskej literatúre 20. storočia. Navonok melancholický či snový svet jeho postáv je plný expresívnych vzplanutí i dramatických sklamaní.
Marek Maďarič v pôvodnom scenári TV filmu spojil tri osudy žien zbierky noviel Sedem sŕdc a svojou adaptáciou priniesol na divadelné dosky mimoriadne zaujímavé dramatické postavy s „krásne", pohnutými a v mnohom výnimočnými životmi. A na javisku Astorky ožívajú s typickým nvotovským nadhľadom, osobitým podaním zložitosti ľudských vzťahov. Po Kazimírovi a Karolíne či Historkách z Viedenského lesa sa znovu môžeme tešiť na nečakané rozuzlenia, láskavý humor i ironický odstup režiséra Juraja Nvotu. Veľkú príležitosť v titulných postavách Marty, Pauly a Cie dostáva najmladšia herecká generácia - Rebeka Poláková, Petra Vajdová a Zuzana Konečná. Ady Hajdu, ako jedna z nosných postáv príbehu, Patranovský, prináša láskavý humor, nežné vášne i hlbokú dojímavosť.
Ženám som nepridával, ani neodnímal, kreslil som ich také, aké sú, a tak sa ukázala aj oná zvláštnosť, ktorú pripomínate a ktorá nie je zásluhou spisovateľa, ale zvláštnosťou žien.
Jozef Cíger Hronský
(v rozhovore)
Marta
Za týmto vrchom je druhý a tretí vrch, mnoho vrchov, ale tam kdesi musí byť niečo celkom inakšieho, ako je u nás. Tam musí byť svet. Tu nič niet, iba oblaky, diskrétne panny, Marta, ktoré ti radšej nepovedia slovka o svete, ako by ťa mali pobúriť, a radšej sa naoko lenivo vlečú ponad končiare, ako by ťa znepokojili, že sa ponáhľajú ta, kde je svet.
Paula
Stŕplo i povetrie v izbe, keď zahynula i posledná hrdosť
ženy-Pauly, keď si sem kľakala a teraz stuhlo všetko.
Stvrdlo svetlo a zrevalo: kladivo má muž v ruke
a teraz sa rozohnal ním na pokornú ženinu hlavu!
... veď... veď ťa mám rada... veľmi rada.
Ľúbim ťa väčšmi, ako som ťa ľúbila. Nezabíjaj ma!
Cia
Toto je moja dcéra. Takáto je. Ruky hovoria: nemá záujmu už na ničom a nikom, z tenkých ťažkých prstov prúdi iba smrť a hrôza. Strach. Ľudia sa takýchto prstov boja; azda sa bojím i ja sám. Či nie? A kde sú moje roky, čo som venoval týmto vlhým, žltým prstom? Čo odo mňa chcú tieto ťažké ruky? Prečo práve odo mňa? Takíto chorí ľudia bývajú vraj trpezliví a neúčastní v živote prostredia, v ktorom umierajú. Prečo je Cia inakšia?
Spisovateľa Jozefa Cígera Hronského obdivujem, odkedy som si na strednej škole prečítal jeho román Jozef Mak. Hoci, ak mám byť úprimný, jedným z mojich prvých, ešte detských, čitateľských zážitkov boli Hronského rozprávky. Každopádne po Jozefovi Makovi som postupne siahal aj k ďalším Hronského vynikajúcim románom a samozrejme aj k súborom poviedok. K nádherným, poetickým i psychologickým a predovšetkým k hlboko ľudským patria aj poviedky zo zbierky Sedem sŕdc. Je to v slovenskej literatúre výnimočné dielo v schopnosti autora-muža preniknúť do hĺbky a mnohotvárnosti ženskej duše. Kto si prečítal týchto sedem ženských osudov stvárnených Hronského metódou ponoru do vnútra postáv, do stotožňovania sa s nimi a súčasne autorského odstupovania od nich, do jeho niekedy jemných, niekedy expresívnych popisov, ten nemôže pochybovať o tom, že takáto literatúra sa nedá v úplnosti adaptovať či zdramatizovať, pretože v mnohých aspektoch je neuchopiteľná. Preto aj moja fascinácia týmito poviedkami viedla k trúfalému výberu niekoľkých motívov a v konečnom dôsledku k napísaniu dramatického textu, ktorý je variáciou na Hronského putovanie cez sedem ženských sŕdc.
Marek Maďarič
Marek Maďarič
Filmový a televízny scenárista Marek Maďarič absolvoval v roku 1989 odbor filmovej a televíznej dramaturgie a scenáristiky na Vysokej škole múzických umení v Bratislave. Je autorom vyše dvadsiatich realizovaných filmových a televíznych scenárov a rozhlasových hier. Od roku 1990 pracoval ako dramaturg, neskôr ako zástupca šéfredaktora a šéfredaktor Redakcie literárno-dramatického vysielania v Slovenskej televízii. V rokoch 2002 - 2004 vykonával funkciu podpredsedu Rady Slovenskej televízie. Od septembra 2006 je podpredsedom strany SMER - sociálna demokracia. Od júla 2006 je ministrom kultúry Slovenskej republiky.
/ PETER PAVLAC
Dramaturgia.................... Zuzana BAKOŠOVÁ-HLAVENKOVÁ
Scena...............................Erika GADUŠOVA
Kostymy..........................Jana HURTIGOVÁ
Hudba: ............................Silvia MICHALIDESOVÁ
Choreografi a...................Julia HORVÁTHOVA
Réžia............................... Patrik LANČARIČ
Osoby a obsadenie v Prahe:
Galina ZITA FURKOVÁ
Gaľa Filipovna KRISTÍNA TURJANOVÁ
Oleg MARIÁN LABUDA, ML.
Zita Furková majstrovsky zobrazuje príbeh svojráznej a nevyspytateľnej krásky, ktorá mohla mať všetko na svete - majetok, lásku, moc - ale skončila sama, na protialkoholickej klinike
Za bravúrne vytvorenie postavy Galiny získala Zita Furková Výročnú cenu SLF 2009 a nominovali ju medzi tri najlepšie ženské herecké výkony sezóny 2008/2009.
Príbeh GALINY Brežnevovej, dcery Leonida ljiča Brežneva. Hra o starobe. Realita a fikcia.
P. Pavlac stavia svoj príbeh zdanlivo jednoducho. Ako návštevu nechceného hosťa v dome jeho majiteľky. Návštevník nástojí na tom, že bude nakrúcať filmový dokument o živote istej čudesnej zvláštnej ženy, o ktorej sa zdanlivo veľa i malo vie, ale ktorej osud je čímsi signifikantný, vypovedavajúci o mašinérii moci a údeloch mocných a ich potomkoch, čo žili dlho ukrytí v zavetri nedotknuteľnosti, až sa napokon sami stali sústami novodobých žralokov, ktorí sa nezastavia, ani pred psychickým či fyzickým terorom, presne tak, ako
ich predchodcovia.
Teror neslobody bol terorom života v klietke, pristrihovania krídel, vymývania mozgov, permanentného poníženia osobnosti a jej premenou na zlomene indivíduum
otupene intenzívnym stresom bezmocnosti. Aj Galina sa môže rozhodnúť, ale jej nalomená a rozkladajúca sa osobnosť už nebojuje, ale necháva sa požierať vlastnou nemohúcnosťou a vlastnou minulosťou, ktorej sa nechce a nevie vzdať. Môžeme ju vnímať ako produkt doby alebo ako ľudskú bytosť, ktorej údel je navýsosť nezávideniahodný. A predsa vzbudzuje nelichotivé priehrštie pohŕdania, či odporu. Zaslúži si vôbec našu pozornosť? Na to sa pokúša
neodpovedať, ale spytovať sa autor a team tvorcov. Aké svedectvo nesie pre nás tento ľudský údel „rovnejšej" medzi rovnými, ako znie dnes už zaužívané klišé.
Nakoľko nám môže priblíženie sa osudov minulosti priniesť úľavu katarzných momentov, úľavu z dotyku so zlom, ktoré už nemá svoju pôvodnú silu. Dotyk ožiarenia minulosti je aj introspekciou do nás, do toho bremena, ktoré si nesieme pod názvom pamäť minulosti.
A možno o tuto očistu v dotykoch s minulosťou ide, nie porozumieť jej, nie pochopiť ju, ale premietnuť si jej dotyk znovu v rovnakej intenzite a sile, nechať jej zvrátenosť na nás pôsobiť, hoci len v náznakoch. A to nám dá azda silu rozoznať príznaky našej doby, ktoré chvíľami opúzdrujú plíživý návrat prvkov totality. Takže ide o memento. To je pravý dôvod inscenovania tejto témy. Nič viac a nič menej.
Zuzana Bakošova-Hlavenkov
V roku 1992 bol natočený výnimočný dokument, ktorý mapoval súčasný i minulý bizarný a dramatický život dcéry sovietskeho komunistického pohlavára Leonida Iljiča Brežneva, Galiny Brežnevovej, jediný film, v ktorom dobrovoľne osobne vystupovala. Dokument končil vetou: „Ešte sa k nej vrátime". K očakávanému pokračovaniu však nikdy nedošlo, z príčin, ktoré naozaj môžeme len hádať. Pár rokov po jeho natočení totiž definitívne skončila na protialkoholickom oddelení jednej moskovskej nemocnice.
Hra Petra Pavlaca stavia na fiktívnej situácii (nie však nemožnej), v ktorej dva roky po zverejnení spomínaného dokumentu (1994) oslovuje Galinu mladý ambiciózny tvorca Oleg, aby dokončil, čo pred ním začal niekto iný. Dohodne si preto s Galinou stretnutie v jej dači, kde však náhodou narazí aj na mladé dievča, Gaľu, ktorá tam chodí prespávať, pretože uteká z domu pred akousi nikdy nekončiacou rodinnou kliatbou, ale najmä sama pred sebou a svojou neschopnosťou zmieriť sa s tým, že jej detstvo bolo vybudované na vyprázdnených ideáloch. Gaľa presvedčí Olega, aby ju označil za svoju asistentku. Od tohto momentu sa spustí stroj, ktorý každého zúčastneného ženie do priepasti vlastnej minulosti, Galina odhaľuje tajomstvá svojich troch nepodarených manželstiev a ďalších desiatok milostných avantúr, odhaľuje však predovšetkým svoju zvláštnu bezbrannosť, ktorú už roky zalieva alkoholom. Odhaľuje úteky, odhaľuje hĺbku podivnej osudovej tragédie ženy, ktorej najväčšou vinou bolo, že sa narodila ako Brežnevova dcéra. Prostredníctvom protagonistky hlavnej postavy hry, Zity Furkovej, a jej zrelého majstrovského herectva odhalíme komplikovanú ženu v jej slabých chvíľkach i zábleskoch niekdajšej "slávy".
Peter Pavla
Peter Pavlac.
Absolvoval odbor divadelná réžia a dramaturgia na Činohernej a bábkarskej fakulte VŠMU v Bratislave, kde pôsobí ako pedagóg na Katedre réžie a dramaturgie a venuje sa otázkam analýzy dramatického textu. Od roku 2000 pracuje v Činohre Slovenského národného divadla ako dramaturg. Externe spolupracuje s viacerými profesionálnymi divadlami doma i v zahraničí a podieľal sa na medzinárodných európskych projektoch v rámci European Theatre Convention. Venuje sa dramaturgii, adaptácii prozaických textov, píše divadelné hry a v roku 2001 vydal zbierku poviedok Hra na smiech, ktorá bola ocenená prémiou Slovenského literárneho fondu. Mnohé z jeho divadelných hier či adaptácií sa realizovali v slovenských divadlách.
/ JAN NOVÁK
Preklad.....................Peter KERLIK
Dramaturgia............Andrea DÖMEOVÁ
Hudba......................Michal NOVINSKI
Kostýmy...................Peter ČANECKÝ
Scéna........................Jaroslav VALEK
Masky.......................Juraj STEINER
Réžia......................... Roman POLÁK
Inscenáciami ruskej klasiky pod vedením režiséra Romana Poláka zaznamenala Astorka veľké úspechy a ohlas v radoch diváckej i odbornej obce. UJO VÁŇA, LES, MEŠTIACI, ZLOČIN A TREST, LETNI HOSTIA, MESIAC NA DEDINE ponúkli hereckým protagonistom výnimočné herecké príležitosti a divákom Astorky nezabudnuteľné divadelné zážitky.V novej inscenácii završuje Polák svoju doterajšiu líniu ruskej klasiky pútavým príbehom o slávnom ruskom spisovateľovi, Levovi Nikolajevičovi Tolstom.
Polákova réžia stavia na špecifickom a pre Astorku príznačnom spôsobe herectva - charakterovej drobnokresbe s typickým groteskným nadhľadom. Novákova hra prináša množstvo situácií zo súkromného života Leva Nikolajeviča Tolstého, ktoré hereckí predstavitelia stvárňujú s detailným a precíznym psychologickým ponorom i brilantnou nadsázkou. Odkrýva tajné zákutia mysle veľkého ruského spisovateľa a zaujímavo podáva udalostí, ktoré ústia do vzniku slávnej a kontroverznej Kreutzerovej sonáty.
Osoby a obsadenie v Prahe
Lev Tolstoj - spisovateľ Vlado ČERNÝ
Sofia Behrs-Tolstá - jeho žena Szidi TÓBIÁS
Taňa Tolstá - ich najstaršia dcéra Petra VAJDOVÁ
Ilja Tolstoj - ich druhý najstarší syn Róbert JAKAB
Lev Tolstoj mladší - ich tretí najstarší syn Juraj KEMKA
Máša Tolstá - ich druhá najstaršia dcéra Rebeka POLÁKOVÁ
Vladimir Čertkov - prívrženec Tolstého Peter ŠIMUN
Sergej Tanejev - hudobný skladateľ Patrik MINAR
Timofej Lukáš LATINÁK
Alexej Stepanovič - sluha Ivan PETRO
Na rodinnom statku Jasná Poľana vyzerá v rodine grófa Tolstého navonok všetko v poriadku. Manželka Sofia a dorastajúce deti prežívajú príjemné dni v bohatstve a sláve, ktoré im prináša tvorba Leva Nikolajeviča. Len spisovateľ šíri v poslednom období zvláštne myšlienky, stráni sa literatúry, nepíše romány ani poviedky len esejistické články, dokonca sám - hoci zle - šije čižmy. Rodina žije v presvedčení, že toto čudáctvo čoskoro pominie, v skutočnosti však Tolstoj prežíva vnútornú krízu, ktorej vyústením bude jeho vyhýbanie sa svetským radostiam, rodine, umeniu a celkovo všetkým príjemným pôžitkom svojej vrstvy.
Do tejto situácie vstupuje Tolstého obdivovateľ Čertkov, aristokrat, ktorý v úcte k Tolstého náboženským a moralistickým spisom aplikuje na svojom panstve niektoré spisovateľove idey. Vplyv Čertkova na Tolstého začína byť pre Sofiu neúnosný, vznikajú mnohé konfliktné situácie medzi manželmi, ktoré vyvrcholia, keď Sofia zistí, že Tolstoj pripravuje tajný testament, kde sa vzdáva všetkých finančných nárokov na svoje diela a „odovzdáva ľudu svoje autorské práva".
Duševný rozkol Tolstého narúša aj vzťahy medzi rodičmi a deťmi. Synovia sa búria voči otcovým zásahom a názorom, ktoré im znepríjemňujú život.
Dcéra Máša napodobňuje otca, stane sa aj jeho spoločníčkou pri písaní namiesto manželky, čo Sofia nesie veľmi ťažko. V pobláznení sa chce dokonca vydať za otcovho nasledovníka a žiť s ním v čistom, „nepoškvrnenom" manželstve ako brat a sestra.
Sofia viní Tolstého za narušenie rodinnej harmónie a odmieta sa vzdať pohodlia svojho života v mene čudesných sociálnych ideí svojho muža...
Tolstoj stojí pred najväčším rozhodnutím svojho života.
Naplní svoje proklamované názory aj skutkom?
Dokáže sa všetkého vzdať a opustí svoju manželku a deti?
Zmení úplne svoj život, vzdá sa privilégií bohatej vrstvy, keď to doteraz dôsledne nedodržal?
Daruje mužíkom svoje majetky a vzdá sa autorských práv?
Jan Novák
Autor predlohy Ján Novák, uznávaný súčasný spisovateľ, dokumentarista, scenárista a dramatik, spolupracoval na scenároch k celovečerným hraným filmom (Valmont, Báječná léta pod psa, Nejasná správa o konci sveta a mnohých ďalších), vytvoril unikátny celovečerný dokument o Václavovi Havlovi, je autor románov a divadelných hier (napr. v Astorke Korzo´90 uvedená adaptácia Dostojevského Zločinu a trestu pod názvom Vražda sekerou v svätom Peterburgu - Zločin a trest). Novák často zobrazuje reálne udalosti či osobnosti umeleckého ale i politického sveta s dokumentaristickou precíznosťou a zároveň neobyčajnou umeleckou imagináciou. Vytvoril umelecký portrét Stalina (divadelná hra Strýček Jozef), biografiu Miloša Formana (Co já vím), zachytil tragický osud bratov Mašínovcov (Zatím dobrý. Mašínovi a největší příběh studené války), skutočné osudy chlapca Petráška v nacistických táboroch (scenár k celovečernému hranému filmu Nedodržaný sľub), groteskné udalosti zo života Václava Havla počas socializmu (dokument Občan Havel jede na dovolenou). Nováková umelecká metóda sa stretla s mimoriadnym ohlasom filmových a divadelných divákov i čitateľov a priniesla mu prestížne ocenenia, okrem iného hlavnú českú literárnu cenu Magnesia Litera.
Fotografie z inscenácie: © Ctibor Bachratý
