Zakázané uvolnenie
Pred odchodom na odpočinok
Čudné popoludnie dr. Zvonka Burkeho

 

Ondrej Šulaj: Gazdova krv

Divadelná hra v dvoch častiach a štrnástich obrazoch voľne na motívy z próz Rudolfa Slobodu Krv, Jeseň a všeličo iné.

Ondrej Šulaj: Gazdova krv

gazdova krv.flv

  • Szidi Tobias získala Cenu za najlepší ženský herecký výkon sezóny za postavu Ženy
  • Miroslav Noga získal Cenu za najlepší mužský herecký výkon sezóny za postavu Gazdu
  • ASTORKA ZÍSKALA CELKOVO 4 NOMINÁCIE NA DOSKY 2011 - DIVADELNÉ OCENENIA SEZÓNY - Inscenáciu Gazdova krv nominovali na Cenu za najlepšiu inscenáciu sezóny a Juraja Nvotu na Cenu za najlepšiu réžiu sezóny.
  • Miroslav Noga získal Cenu Literárneho fondu 2011 za postavu Gazdu v divadelnej inscenácii hry Ondreja Šulaja Gazdova krv podľa prózy Rudolfa Slobodu
  • Juraj Nvota získal Cenu Literárneho fondu 2011 za réžiu  divadelnej inscenácii hry Ondreja Šulaja Gazdova krv podľa prózy Rudolfa Slobodu
  • Szidi Tobias získala Cenu Literárneho fondu 2011 za postavu Ženy v divadelnej inscenácii hry Ondreja Šulaja Gazdova krv podľa prózy Rudolfa Slobodu
  • Prémie LF 2011 za herecké výkony v sezóne 2010/2011 získali  Zita Furková, Rebeka Poláková, Petra Vajdová, Matej Landl, Zuzana Konečná, Marián Labuda ml. za divadelnú inscenáciu hry Ondreja Šulaja Gazdova krv podľa prózy Rudolfa Slobodu

 

http://www.astorka.sk/item/facebook

 

Ondrej Šulaj: HUSBANDMAN'S BLOOD

based on novels by Rudolf Sloboda

Theatrical images from the life of one of the most prominent Slovak writers Rudolf Sloboda (1938-1995) are set in the period after November 1989. The most impressive parts of them are retrospectives from the seventies of the twentieth century, when Sloboda came into contact with the socialist secret police – STB, a post-revolutionary visit of a niece from America, who is coming to admire beauty of Slovakia, a writer’s interview with a journalist from a prestigious newspaper. Unique, both entertaining and philosophical are Sloboda´s omnipresent original thoughts and visions. One of the leading Slovak theatres ASTORKA Korzo  ´90 presents small, concentrated production with precise and powerful acting.

 

Keď za slávnym spisovateľom prišla začiatkom 90. rokov Zita Furková  s nápadom, aby pre Astorku napísal hru, nikto asi netušil, že práve vzniká jeden z prelomových medzníkov moderného slovenského divadla. Inscenácia divadelnej hry Ruda Slobodu Armagedon na Grbe v réžii Juraja Nvotu sa stala zjavením na slovenskej divadelnej scéne a jej veľký úspech potvrdila čoskoro ďalšia, dnes tiež legendárna inscenácia Macocha, ktorú autor napísal hercom priamo na telo a použil aj ich skutočné mená.

Gazdova krv, divadelná hra Ondreja Šulaja na motívy z próz Rudolfa Slobodu Krv, Jeseň a ďalšie vznikla takisto priamo pre Divadlo ASTORKA Korzo ´90 a kontinuitu s predchádzajúcimi slobodovskými inscenáciami udržuje autorský tím režisér Juraj Nvota, scénografka Mona Hafsahl, rovnako ako jedna z hlavných postáv v podaní Zity Furkovej.

Gazdova krv je príbeh Gazdu (Miroslav Noga), spisovateľa, ktorý žije v Devínskej Novej Vsi so svojou Ženou (Szidi Tobias). V rámci jeho životného priestoru veľkú rolu zohráva matka, Klára (Zita Furková), Dcéra (Rebeka Poláková) a tajná láska Číňanka (Zuzana Porubjaková/Danica Matušová). Vzťah Gazdu k svojim najbližším prechádza rôznymi fázami náklonnosti a Gazda prežíva množstvo emotívnych situácií, často dojemných či komicko groteskných. Gazdova krv takisto ako prózy Ruda Slobodu využíva prelínanie časových i dejových pásiem. Príbeh sa odohráva po novembri 1989, jeho súčasťou sú aj retrospektívy do sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia, kedy sa Gazda dostal do kontaktu s ŠTB. Stretnutie s tajnou políciou (Tajný - Matej Landl), svojské, ako celý jeho život, vtipne a s nadhľadom zachytáva aj túto nepríjemnú stránku mnohých ľudí na Slovensku, ktorých v čase normalizácie oslovil režim na spoluprácu. Neopakovateľná je i situácia s neterou z Ameriky (Zuzana Konečná), ktorej by mal Gazda predstaviť krásy Slovenska či interview s Redaktorom (Marián Labuda ml.) pre prestížny denník v čase porevolučného Slovenska. Súčasťou deja sú Gazdove názory ako unikátny záznam zvláštneho myslenia a originálnych filozofických úvah Ruda Slobodu.


Dramaturgia / Script editor: Andrea Domeová

Scéna a kostýmy / Scenography: Mona Hafsahl

Hudba / Music: Sisa Michalidesová

Réžia / Director: Juraj Nvota

 

Osoby a obsadenie:

Gazda / Husbandsman: Miroslav Noga

Žena / Woman: Szidi Tobias

Dcéra / Daughter: Rebeka Poláková

Klára, Gazdova matka / Clara, Husbandsman´s Mother: Zita Furková

Číňanka / Chinawoman: Zuzana Porubjaková/Danica Matušová

Jane (čítaj Džejn), dcéra Gazdovej sestry z Ameriky / Jane (read Džejn), daughter of the Husband´s American sisters: Zuzana Konečná

Tajný / Secret Policeman: Matej Landl

Redaktor / Journalist: Marián Labuda ml.


Často režírujem hry, ktorých hrdinovia sa prechádzajú popri Temži, Neve, Seine, bývajú na 5th Avenue alebo na Heldenplatzi alebo v Brne. Neviem, prečo mi takú radosť spôsobuje, že náš Gazda žije pri rieke Morave, jeho žena chodí na Kramáre a spomínajú sa aj Tatry, PKO, Lomnický štít a Klub spisovateľov. Gazda pri jednom výsluchu na Februárke priznáva „Červené tehly, čierni cigáni, krajina okolo Lamača, nevidel som ťa od vlani“... ako mu chýbala, keď pracoval v Ostrave v bani. Aj mne sa v divadle často cnie za Slovenskom. Lepšie sa mi zabáva na našej zemi, na našich starostiach, na našej veľkosti, na sebe. Známe reálie potešia.

Medzi svojich sedem divov sveta rátam aj stretnutie s filozofom a spisovateľom Rudolfom Slobodom. Originálne absurdná logika trvalo šokuje. Keď je postava jeho príbehu vydesená napríklad z televízneho filmu o van Goghovi, vylezie na jabloň a pooberá jablká. V obyčajných situáciach nachádza neobyčajné posolstvá. Rudolf Sloboda veril vo všeličo, medziiným aj v to, že ako ľudia sa potrebujeme a nemôžeme jeden bez druhého žiť, že raz nastane skromnosť, ktorá ale nemôže vyplývať z nedostatku a ľudia sa budú vyžívať v komunikácii medzi sebou.

Bolo tu už veľa pokusov pretlmočiť Slobodovo bohatstvo románov do filmového či divadelného scenára. Ondrej Šulaj zvolil k vesmíru Slobodovej skúsenosti, vedomosti a fantázie autorský prístup. Snáď ani samotný autor by sa nevedel tak autorsky postaviť k svojmu autorstvu. Astorka je mu vďačná, že sa môže aj so svojimi divákmi prinavrátiť k živej spomienke a prameňu svojich začiatkov."

Juraj Nvota

 

Fotografie z inscenácie: c Ctibor Bachratý