Zámok
Čudné popoludnie dr. Zvonka Burkeho
Mesiac na dedine

 

Idiot

podľa románu F. M. Dostojevského napísal Miroslav Krobot

Dramaturgia a preklad Andrea Domeová

Scéna Andrej Ďurík

Kostýmy Iva Němcová

Réžia Miroslav Krobot

 

Osoby a obsadenie

Lev Nikolajevič Myškin: Marián Miezga

Parfen Semionič Rogožin: Lukáš Latinák

Nastasia Filippovna Baraškovová: Rebeka Poláková

Varvara Ardalievna Ivolginová (Varia): Anna Šišková

Ardalion Ivolgin: Boris Farkaš

Gavril Ardalionovič Ivolgin (Gaňa): Marián Labuda ml

Aglaja Ivanovna Jepančinová: Zuzana Porubjaková

Pticyn: Róbert Jakab

Ippolit: Juraj Kemka

Marfa: Zuzana Konečná

 

Idiot, podľa románu F. M. Dostojevského napísal Miroslav Krobot

idiot uputavka.flv

 

Rebeka Poláková - Výročná cena Litfondu za divadelnú sezónu 2012/2013

Za vytvorenie postavy Nastasie Filipovnej v divadelnej inscenácii Idiot,ktorou preukazuje plasticitu a zrelosť svojho hereckého prejavu. Poláková vytvorila zložitý obraz rozporuplnej ženy v zajatí spoločenských predsudkov a klamstiev, do ktorých sa dostala nie vlastnou vinou. Živelnú, nespútanú a predsa vnútorné neistú a citlivú mladú ženu vytvorila Rebeka Poláková s mimoriadnou hereckou sugesciou a citom pre navonok striedmy, no javiskovo pôsobivý emocionálny prejav.

Lukáš Latinák - Prémia Litfondu za divadelnú sezónu 2012/2013

Za vytvorenie zvláštnej a zaujímavej postavy Rogožina v divadelnej inscenácii Idiot. Lukáš Latinák invenčne vytvoril osobitý svet človeka, ktorý z pozície bohatého aristokrata skrýva svoju existenciálnu nudu za navonok blazeované chovanie a kruté výpady voči slabším. Charakter svetáka „večne pod parou“ rozkrýva s dôrazom na postupné odhaľovanie vnútorných stavov zatrpknutého človeka.

Juraj Kemka - Prémia Litfondu za divadelnú sezónu 2012/2013

Za výnimočné vypracovanie tragickej postavy Ippolita v divadelnej inscenácii Idiot. Postavu mladého, na tuberkulózu chorého človeka, ktorý svoj strach a hrôzu z blízkeho konca skrýva za cynizmus a nihilizmus, vytvára na základe dôsledne herecky prepracovaných situácii, s využívaním verbálnych i neverbálnych prostriedkov, založených na tragikomických prvkoch.

Marián Labuda ml. - Prémia Litfondu za divadelnú sezónu 2012/2013

Za vytvorenie zložitej postavy v divadelnej inscenácii Idiot. Marián Labuda zaujal v DAK ´90 už svojimi predchádzajúcimi hereckými výkonmi v inscenáciách Červená princezná, Gazdova krv, Sen svätojánskej noci, Zámok. V postave egocentrického, výbušného a nevypočítateľného Gaňu v divadelnej inscenácii Idiot dokazuje, že popri komediálnych či tragikomických postavách sa postupne vypracováva na hereckú osobnosť, ktorá majstrovsky zvláda i dramatické a vážne postavy. Cenu navrhujeme práve s prihliadnutím na viditeľne pozitívny posun v jeho hereckom prejave.

-------------------------------------

Divadlo ASTORKA Korzo ´90 prináša ďalší z veľkých príbehov svetovej literatúry. Miroslav Krobot vytvoril podľa románu F. M. Dostojevského svet zaujímavých postáv, svet, kde nechýba vášnivá láska, vášnivá žiarlivosť ani vášnivá nenávisť. Do tohto prostredia vstupuje výnimočný mladý muž, zvláštne vnímavý, dobrý a prívetivý ku všetkým naokolo. Je však možné, aby  tu zavládla harmónia, všeobecná láska a dobrota?

Nastasia: Ste vtipný alebo idiot?
Myškin: Vtipný, ale málokto to zistí.
(F. M. Dostojevskij / M. Krobot: Idiot)

Predstavovať českého dramatika a režiséra Miroslava Krobota, nie je nutné ani u nás. Popri výnimočných filmových hereckých úspechoch posledných rokov (Alois Nebel, V tieni, Odcházení, Venkovský učitel, Tajnosti, Účastníci zájazdu a ď.), rovnako ako divadelných (Příbehy obyčejného šílenství) je jeho meno spájané s nesmierne zaujímavými réžiami v českých divadlách, osobitne v Dejvickom divadle Praha, ktoré dnes patrí k najoceňovanejším a divácky najobľúbenejším v Českej republike. Naši diváci mali možnosť vidieť inscenácie Miroslava Krobota na Festivale Astorka, kde najviac zaujala jeho adaptácia Gončarovho románu Oblomov. Práve po tomto veľkom zážitku, na ktorý diváci dodnes spomínajú, oslovila Astorka Miroslava Krobota na spoluprácu.

 

Foto: (c) Róbert Kňažko

Čiernobiele fotografie sú z kostýmovej skúšky.


Knieža Myškin, Nastasia, Rogožin (Marián Miezga, Rebeka Poláková, Lukáš Latinák). Tri hlavné postavy milostného trojuholníka vášnivej, záhadnej a nevyspytateľnej lásky dvoch rozdielnych mužov k prekrásnej mladej žene. Pletenec ľúbostných zážitkov prinášajú aj osobné príbehy ďalšich protagonistov -

O Nastasiu a jej veno sa uchádza Gaňa (Marián Labuda ml., ktorý by si asi radšej vzal Aglaju (Zuzana Porubjaková)... keby mala nejaký majetok.

Aglaja by darovala svoju lásku skôr Ippolitovi... keby nemal tuberkulózu a nehrozilo by, že oňho príde.

Varia (Anna Šišková) je zaľúbená do mladšieho a pragmaticky arogantného úradníka magistrátu, Pticyna (Róbert Jakab)... ktorý očividne čoskoro ovládne rodinný majetok a zbaví sa jej otca, generála vo výslužbe, Ivolgina (Boris Farkaš).

Ivolgin miluje  Marfu, prostitútku z lepších kruhov (Zuzana Konečná)... ktorá by ho tiež mala rada... keby aspoň raz zaplatil.

Z dejového hľadiska je zrejmé, že láska a partnerské vzťahy tvoria dominantnú líniu Idiota. Dostojevského predloha, v spracovaní Miroslava Krobota, prináša aj ďalšie témy o zmysle nášho bytia, o dobre a zle v každom človeku a pragmatickom fungovaní našej spoločnosti.

Chcel som VYTVORIŤ obraz ideálne krásneho človeka.
Podľa mňa nič nemôže byť nič ťažšie, obzvlášť v našej dobe.
(F. M. Dostojevskij v liste o románe Idiot)

Vysoká miera zhovievavosti Fiodora Michajloviča Dostojevského k ľuďom akoby ani nebola z tohto sveta. Nachádzal ospravedlnenie aj pre tie najodpornejšie ľudské vlastnosti. Zo všetkých odchýlok vinil nedostatočnú výchovu, vplyv prostredia, v ktorom ľudia vyrastali a v ktorom žijú, ba i ich povahu a temperament... „Ach, milý priateľ, Alexander Jegorovič, veď takých ich stvoril Boh,“ vravieval. Všetci osudom zabudnutí, nešťastní, chorí a úbohí v ňom vzbudzovali hlboký súcit. Túto jeho všeobjímajúcu lásku k ľuďom poznali všetci, ktorí mu boli nablízku.

(barón Alexander Jegorovič Wrangel, Vzpomínky na Fjodora MIchaloviče Dostojevského na Sibiři v letech 1854 - 1856)


Miroslav Krobot

Rozhovor o Idiotovi v Astorke         http://kultura.sme.sk/c/6676679/dostojevskeho-neberte-prilis-vazne.html

 

Po studiu na brněnské JAMU (1974) nastoupil v roce 1975 do Západočeského divadla v Chebu, později přešel do DVÚ v Hradci Králové a v roce 1984 do pražského Realistického divadla. Zde se poprvé pracovně setkal s Ivanem Trojanem při režii inscenace Merlin aneb Pustá zem. Za ni získal v roce 1988 Cenu Českého literárního fondu (poprvé už v roce 1985 za inscenaci Čáry na dlani). V roce 1990 se Miroslav Krobot stal kmenovým režisérem Národního divadla, kde mimo jiné nastudoval vlastní dramatizaci románu bratří Mrštíků Rok na vsi, za niž v roce 1993 získal cenu Alfréda Radoka. Od roku 1996 je uměleckým šéfem Dejvického divadla, kam přivedl tehdy celý svůj absolventský ročník katedry ALD DAMU. Ten se stal základem nového divadelního souboru, který do DD přenesl svá absolventská představení, mimo jiné muzikál Kennedyho děti (Ó, milý Buddho!), který se dočkal více než sta repríz.
První režií přímo pro Dejvické divadlo byla práce na adaptaci povídek E. A. Poea Utišující metoda. V roce 2001 jej obsadil Petr Zelenka do role Otce v Příbězích obyčejného šílenství, která mu za tento rok přinesla další cenu A. Radoka, tentokrát v kategorii talent roku. Za stejnou roli ve filmovém přepisu obdržel v roce 2005 Českého lva. Diváci ho mohli vidět i v jiných filmových snímcích, např. v Účastnících zájezdu, Venkovském učiteli nebo ve filmu maďarského režiséra Bély Tarra Muž z Londýna, který byl uveden na filmovém festivalu v Cannes.
Kromě práce v DD učí Miroslav Krobot na KALD DAMU a také spolupracuje s jinými českými divadly jako hostující režisér.

Předchozí významné divadelní režie:
M. Bulgakov: Utěk , Západočeské divadlo Cheb, 1977
I. S. Turgeněv: Měsíc na vsi, ZD Cheb, 1977
W. Shakespeare: Romeo a Julie, DVÚ Hradec Králové, 1982
V. K. Klicpera: Tetičky a strýčkové, DVÚ Hradec Králové, 1982
A. Mitta, J. Dunskij: Sviť, sviť, má hvězdo! , DVÚ Hradec Králové 1983
B. Brecht: Krejcarová opera, DVÚ Hradec Králové, 1984
M. Dursi: Bertoldo, Realistické divadlo Zdeňka Nejedlého, 1985
V. Šukšin: Čáry na dlani, RDZN, 1985 - cena Českého literárního fondu
K. Steigerwald: Dobové tance, RDZN 1985
T. Dorst: Merlin aneb Pustá zem, RDZN 1988 - cena Českého literárního fondu
M. Gorkij: Vassa, Národní divadlo 1986
F. de Rojas: Celestina, ND 1988
Bratři Čapkové: Ze života hmyzu, ND 1990
G. Tabori: Bílý muž a rudá tvář, ND 1991
C. Goldoni: Mirandolína, ND 1992
A. a V. Mrštíkové: Rok na vsi, ND 1993 - cena A. Radoka za inscenaci roku, cena Nadace Českého literární fondu za dramatizaci
N. V. Gogol: Ženitba, ND 1994
E. O´Neill: Měsíc pro smolaře, ND 1994
Sofoklés: Oidipús vladař, ND 1996

Režie v Dejvickém divadle:
O. Kryštofek: Dvanáct měsíčků, 1996
R. Patrick: Kennedyho děti (Ó, milý Buddho!), 1996
E. A. Poe: Utišující metoda, 1997
W. Shakespeare: Večer tříkrálový aneb Cokoli chcete, 1999
G. G. Márquez: Neuvěřitelný a tklivý příběh o bezelstné Eréndiře a její ukrutné babičce, 1999
I. A. Gončarov: Oblomov, 2000 - cena Nadace Českého literárního fondu za dramatizaci
O zakletém hadovi, 2001
A. P. Čechov: Tři sestry, 2002
M. Krobot: Sirup, 2002
W. A. Mozart: Kouzelná flétna, 2003
K. F. Tománek: KFT/sendviče reality®, 2004
W. Shakespeare: Hamlet, 2006
F. M. Dostojevskij /M. Krobot: Idiot, 2008
D. Kelly: Debris, 2009
A. Kaurismäki: Muž bez minulosti, 2010 - cena A. Radoka za inscenaci roku
M. Krobot: Brian, 2012

Role v Dejvickém divadle:
Otec - Příběhy obyčejného šílenství, 2002 - cena A. Radoka - talent roku
Otec - Ucpanej systém, 2012
Petr Sorin – Racek, 2013


Rozhovor pro Týden - "Sním o divadle beze slov"

 

CV Miroslava Krobota sme prebrali zo stránky Dejvického divadla

 

http://www.astorka.sk/item/facebook

 

Foto: (c) Róbert Kňažko

Čiernobiele fotografie sú z kostýmovej skúšky.