PREMIÉRA 9. februára 2010 v Divadle Astorka Korzo ’90, Námestie SNP 33.
Stella croped.flv
„Putá manželstva sú také ťažké, že treba vždy dvoch, aby ich uniesli. Niekedy až troch.“
(J. W. Goethe)
Goetheho dielo bolo prijímané s obrovským nadšením i polemikou a ihneď po vydaní sa stretávalo s nesmiernym ohlasom. Utrpenie mladého Werthera, ktorý vyvolal až davový ošiaľ je toho príkladom. Podľa hlavných postáv preberali módu, citáty z knihy kolovali v písomnej i ústnej forme a dokonca aj samovražda Werthera sa stávala módnym príkladom. Divadelnú hru Stella napísal Goethe niekoľko rokov po Wertherovi a rovnako ako pri tomto románe i tu sa umeleckou formou vyrovnával s ľúbostnými peripetiami svojho života. Stellu napísal po úteku od Lilly Schonemannovej, snúbenici a veľkej životnej lásky.
Pôvodný názov hry je Stella. Hra pre zamilovaných v piatich dejstvách. Goethe ju ukončil v apríli 1775, premiéra sa uskutočnila 8. februára 1776 a v tom istom roku vyšla tlačou. Omnoho rokov neskôr, v rokoch 1803 - 1805 prepísal autor koniec, pretože pôvodný je dodnes pre niektorých “utopický” a pre iných “nemorálny.” Hru s novým záverom uviedli prvýkrát v roku 1816. Peter Zajac a Ján Štrasser preložili verziu "poslednej ruky" z roku 1827. V tomto vydaní má podtitul Smutnohra. Nemecké vydavateľstvá prinášajú obidva závery a je na tvorcoch, ako sa rozhodnú...
O Goethem sa vie, ţe miloval víno aj ženy a v Stelle vedome zobrazil kus svojej autobiografie. Písanie tejto hry spadá do obdobia, keď riešil svoj nešťastný vzťah so snúbenicou Lili Schönemannovou a dozvedel sa o düsseldorfskom kolegovi, ktorý stál medzi dvomi ženami i bigamii kolegu básnika Gottfrieda Augusta Bürgera. Goethe sa inšpiroval aj skutočným príbehom rytiera von Gleichen, ktorý je na svojom náhrobnom kameni v erfurterskej katedrále zobrazený s dvomi ţenami. Podľa legendy sa rytier na kriţiackych výpravách zamiloval do sultánovej dcéry, ktorá ho vyslobodila zo zajatia a ušla s ním do Durýnska. Svoj malý problem vyriešil žiadosťou Svätej stolici, ktorá legitimizovala nevšedný zväzok. Aj Martin Luther dal takéto povolenie jednému z kniežat, ktoré ho podporovali, hoci nerád. A v Goetheho dobe bolo veľa panovníkov a "mocných", ktorí viedli dvojitý život verejne. Ale hovoriť o tom verejne sa... nesmelo.
Fotografie z inscenácie: © Ctibor Bachratý
