Idiot
Čudné popoludnie dr. Zvonka Burkeho
Gazdova krv

 

Marek Maďarič: TÚLAVÉ SRDCE

podľa literárnej predlohy Jozefa Cígera Hronského

Premiéra 5. júna 2009 v Divadle Astorka Korzo ’90, Námestie SNP 33

 

Marek Maďarič: TÚLAVÉ SRDCE

srdce uputavka.flv

 

  • Dramaturgia Andrea DÖMEOVÁ
  • Kostýmy Zuzana ŠTEFUNKOVÁ
  • Scéna Tomáš RUSÍN
  • Umelecký maskér Juraj STEINER
  • Svetelná réžia Ladislav KRAUS
  • Pohybová spolupráca Eva MURÍNOVÁ
  • Réžia Juraj NVOTA

 

Osoby a obsadenie

  • Marta Rebeka Poláková
  • Ján Karaba Lukáš Latinák
  • Matka Zuzana Kronerová
  • Ricka Marián Miezga
  • Paula Petra Vajdová
  • Cia Zuzana Konečná (20. 1. 2015 Zuzana Porubjaková)
  • Patranovský Ady Hajdu
  • Slúžka, Rehabilitačná Gabriela Marcinková
  • Poštár, Čašník, Hrobár, Kúpeľný zriadenec Patrik Minár


Marta, Paula, Cia.

O láske, vášni, vernosti i zrade...

Literárne príbehy Jozefa Cígera-Hronského o láske patria k najpútavejším v slovenskej literatúre 20. storočia. Navonok melancholický či snový svet jeho postáv je plný expresívnych vzplanutí i dramatických sklamaní. Marek Maďarič v pôvodnom scenári TV filmu spojil tri osudy žien zbierky noviel Sedem sŕdc a svojou adaptáciou priniesol na divadelné dosky mimoriadne zaujímavé dramatické postavy s „krásnymi“, pohnutými a v mnohom výnimočnými životmi. Na javisku Astorky ožívajú s typickým nvotovským nadhľadom, s osobitým podaním zložitosti ľudských vzťahov. Po Kazimírovi a Karolíne či Historkách z Viedenského lesa sa znovu môžeme tešiť na nečakané rozuzlenia, láskavý humor i ironický odstup režiséra Juraja Nvotu. Veľkú príležitosť v titulných postavách Marty, Pauly a Cie dostáva najmladšia herecká generácia – Rebeka Poláková, Petra Vajdová a Zuzana Konečná. Ady Hajdu, ako jedna z nosných postáv príbehu, prináša láskavý humor, nežné vášne i hlbokú dojímavosť.

Ženám som nepridával, ani neodnímal, kreslil som ich také, aké sú, a tak sa ukázala aj oná zvláštnosť, ktorú pripomínate a ktorá nie je zásluhou spisovateľa, ale zvláštnosťou žien.
Jozef Cíger Hronský (v rozhovore)


Marta
Za týmto vrchom je druhý a tretí vrch, mnoho vrchov, ale tam kdesi musí byť niečo celkom inakšieho, ako je u nás. Tam musí byť svet. Tu nič niet, iba oblaky, diskrétne panny, Marta, ktoré ti radšej nepovedia slovka o svete, ako by ťa mali pobúriť, a radšej sa naoko lenivo vlečú ponad končiare, ako by ťa znepokojili, že sa ponáhľajú ta, kde je svet.

Paula
Stŕplo i povetrie v izbe, keď zahynula i posledná hrdosť
ženy-Pauly, keď si sem kľakala a teraz stuhlo všetko.
Stvrdlo svetlo a zrevalo: kladivo má muž v ruke
a teraz sa rozohnal ním na pokornú ženinu hlavu!
… veď... veď ťa mám rada... veľmi rada.
Ľúbim ťa väčšmi, ako som ťa ľúbila. Nezabíjaj ma!

Cia
Toto je moja dcéra. Takáto je. Ruky hovoria: nemá záujmu už na ničom a nikom, z tenkých ťažkých prstov prúdi iba smrť a hrôza. Strach. Ľudia sa takýchto prstov boja; azda sa bojím i ja sám. Či nie? A kde sú moje roky, čo som venoval týmto vlhým, žltým prstom? Čo odo mňa chcú tieto ťažké ruky? Prečo práve odo mňa? Takíto chorí ľudia bývajú vraj trpezliví a neúčastní v živote prostredia, v ktorom umierajú. Prečo je Cia inakšia?


Fotografie z inscenácie: © Ctibor Bachratý