Po Pitínského Matke ide o ďalšiu z vrcholných divadelných postáv - na doskách Astorky - v podaní nasej vynikajúcej herečky, Zuzany Kronerovej, držiteľky vzácnych Dosiek i Českého leva.
Divadelná hra ZLOMATKA, napriek tomu, že prináša závažné aktuálne posolstvo, balansuje na hrane tragiky a komiky. ZLOMATKA je veľkou hereckou príležitosťou pre predstaviteľku titulnej role, ktorej umožňuje v dobre napísaných situáciách rozohrať do hĺbky nuansy obmedzeného, primitívneho, zároveň však silno emocionálního charakteru - umožňuje vytvorit štúdiu ženy hlboko milujúcej, ale zároveň neschopnej prekročit svoj vlastný tieň. Zuzana Kronerová, predstaviteľka matky je temperamentná herečka schopná vytvoriť s rovnakou autenticitou kladné postavy, ako i hrať s nasadením a rozkošou role záporné. Jej Anna je syntézou obidvoch. Protihráčom Anny je syn Diego, ktorý se stáva nedobrovoľným objektom matkinej demagogickej terapie. Diego je prototypom slušnosti, korektnosti, túžby po dialógu, viery v skutočnú silu lásky.
Komorný príbeh o aktuálnej téme, často humorné situácie medzi matkou a synom sú zároveň obrazom veľkého dialógu modernej Európy, sveta, ktorý sa už celé storočie pokúša viesť zmysluplný plný dialóg s individuálnym i inštitucionalizovaným násilím. Rolu Diega vytvoril Juraj Hrčka, ďalšie postavy Petra Vajdová a Peter Oszlik . Inscenácia ZLOMATKY vznikla z dobrovoľnej iniciatívy všetkych, ktorí na predstavení participují, vznikla z presvedčenia, že je treba viesť tento dialóg a z viery, že se nájde dosť ľudí, ktorí chcú tento dialógu počúvať.
Mario Gelardi, najlepší súčasný dramatik južného Talianska ponúka, vo svojej cenami ovenčenej hre, nečakaný a až šokujúci pohľad na to, kam až môže siahať sila materskej lásky a hĺbka našich predsudkov. Dej ZLOMATKY sa odohráva sa v Neapoli v domácnosti malomeštiackej, bigotnej Anny. Základným zdrojom konfliktu je priznanie Anninho syna k homosexualite. Otrasená matka uväzní syna v byte a rozhodne sa ho z jeho neduhu liečiť. Súboj Anny bojujúcej s homosexualitou svojho syna je smiešny, demagogický a tragický zároveň. Kuchyňa, kde sa príbeh odohráva, je miesto pre nás všetkých také známe a dôverné, že nemôžem prehlásiť "nás sa táto hra netýka". Zároveň je to symbol konfliktov súčasného světa, v ktorom súboj snahy o toleranciu a dialóg nemilosrdne naráža na násilie a fanatizmus.
Gelardi patrí k najmladšej generácii talianských dramatikov, jeho hra získala ocenenie v súťaži mladých talentov v roku 2002 - Premio Flaiano per il Taetro. Patrí k tým europským autorom, ktorých znepokojuje v rámci zjednocujúcej sa Európy rovnaká téma - intolerancia. Veľkou devízou Gelardiho hry je, že na spoločenské podnety reaguje aktuálne, že sa odohrává teraz a tu, čo v divadelných hrách nie je práve bežné, pretože často trvá niekoľko rokov než sa spoločensko- historická skúsenosť pretaví do dramatickej podoby. Tiež je sympatické, že dokáže spoločenskú reflexiu podávať s veľkorysým nadhľadom a veľkou ironiou, takže je stráviteľná pre pomerne široké spektrum publika.
Osoby a obsadenie:
