Pred odchodom na odpočinok
Sen svätojánskej noci
Platonov

 

ZUZANA KRONEROVÁ

Zakladajúca členka divadla stvárnila v ASTORKE od jej samotného počiatku desiatky postáv, ktorými sa výrazne zapísala do dejín slovenského divadla. Každej postave v každej inscenácii vrazila nezmazateľnú a nezameniteľnú pečať svojej hereckej kreativity, zmyslu pre humor, nadsázku a paradox (Historky z Viedenského lesa, Dom Bernardy Alby, Kabaret, Matka, Macocha, Cintorín slonov, Večierok, Les, Obchod na korze, Zločin a trest, Romeo a Júlia, Tichý dom, Pred odchodom na odpočinok, Kométa...) V Láske na Kryme jej postava, ktorá (hoci už na začiatku príbehu má 60, rokov), prežije celé 20. storočie a vyvíja sa od svojráznej domorodej slúžky v penzióne, cez svojráznu "upratovačku", ktorá sa vie pred režimom vynaliezavo ukryť až po svojráznu "bezdomovkyňu" s optimistickým pohľadom na svet, ktorým navonok prekrýva hlboké ľudské poznanie. Prekrásna postava v bravúrnom podaní Zuzany Kronerovej.

 

"Herečka, ktorej komediálno-dramatický talent bol evidentný už po prvých úlohách na javisku a vo filme. Zmysel pre humor získala už genetickým kódom od svojho slávneho otca, Jozefa Kronera. Zuzana ho dokázala vniesť do ženského sveta svojich postáv ako hodnotový nadhľad a dodnes ním poznamenáva svoje postavy novým rozmerom. Nie sú to jednoduché ani obyčajné ženy, sú zmesou tragikomického vedomia vlastnej smutnosmiešnosti. Láskavý aj jemno-drsný humor prehlbuje pôsobivosť jej postáv, ktoré komponuje inteligentne a s prehľadom. Vkladá do nich prirodzenú múdrosť zrelej ženy. V trnavskom DPDM (1974-79), kde začínala po absolvovaní herectva na DF VŠMU (1974), sa najskôr prejavila v plnej hravosti neviazaných eruptívnych dievčenských ľahkorozpustných roztopašníc. Aj tu však zahrala niekoľko podstatných dramatických postáv (Miranda, Antigona). V činohre NS v Bratislave (1979-89) sa stretáva nielen s režisérom Strniskom, ktorý otvára jej herectvo do nových rozmerov, ale aj s plejádou hercov Divadla na korze, ktorí svoje herectvo groteskného realizmu postupne vyšľachtili do podoby moderného slovenského herectva európskych kvalít.

Úspešné kreácie z Trnavy (Hyacinta v Scapinových dobrodružstvách, Miranda v Búrke, Anna v Revízorovi, Sofoklova Antigona) jej poskytovali dostatočné sebavedomie na to, aby jej dovtedy predovšetkým hravé herectvo mohlo spontánne získať aj nový vážny podtón, ktorý od nej Strnisko očakával v Štúdiu NS. Do problémového vnímania dobových konfliktov, ale aj do politických podtextov ju priamo viedla interpretácia úzko napojená na epicentrum dobových anomálií a ich vplyvy na naše životy (Babakinová v Ivanovovi, Konstancia v Amadeovi, Mášenka v Aj múdry schybí, Varia vo Višňovom sade). V konkrétnych polohách jej kreatívneho dramatického herectva získava toto vedomie súvislostí ostré kontúry aj v ďalších postavách v novozaloženom Korze ´90. Medzitým hrala aj v Radošinskom naivnom divadle (...) a odskočila si na tri sezóny do činohry SND (zahrala si v Strniskovej inscenácii Erdmanovho Samovraha), aby sa čoskoro vrátila do komorného súboru rovnakej krvnej skupiny a stala sa jeho nevyhnutnou súčasťou. Ako jedna z prvých herečiek dobrovoľne z osobne-filozofických a existenciálnych dôvodov opustila vysnívanú Mekku slovenského profesionálneho divadla. Dáva prednosť komornému priestoru, kde spoluvytvára celok divadla, jeho repertoár aj medziľudské vzťahy, z ktorých potom vyrastá aj názorové pole štýlového tvaru inscenácií.

Jej výrazné charakterové postavy v Astorke-Korze ´90 majú veľký rozkmit vekový aj štýlový. V tom je práve jej herecká sila. Od postáv dievčat a mladých žien (Mita, Tehotná žena v Arrabalovej Kolobežke a Kočiariku, Erna v Kazimírovi a Karolíne či Zuzka v Macoche) cez ženy zrelé a skôrnarodené (Bernarda v Dome Bernardy Alby, Fräulein Schneider v Kabarete, Matka v Pitínskeho Matke či Ulita v Lese alebo Louise v Cintoríne slonov, či Frída v Historkách z viedenského lesa, Evelína Brtková). Jej všestranné postavy so zvláštnym zmyslom pre humor sú z toho najlepšieho, čo v jej generácii slovenské činoherné divadlo prináša ako živé dedičstvo prepájajúce objavné postupy šesťdesiatych rokov s posledným desaťročím tohto storočia a pretransformované do moderného výrazu skratky a montážových sekvencií s technikou filmového strihu. Je predstaviteľkou typu herectva, ktoré si vyžaduje nielen vedomie súvislostí, ale aj jasný nadhľad a prirodzený, spontánny humor. S prídychom vecnosti a parodizujúceho cynizmu, ale vždy v miere, ktorá potvrdzuje humánny tvar postavy.

Okrem ústrednej postavy v Dome Bernardy Alby, ktorú zahrala ako príkru vladárku, neústupnú a neúprosnú majiteľku moci s príslovečným vhľadom do hlbinných vrstiev jej rozpornosti (jej láska k dcéram a majetnícke sklony k nim sa podobajú skôr nenávisti). Záchvaty nemohúcnosti až závratí po ostrom výstupe, keď ju stret so slúžkou Ponciou a rozhorčenie nad neposlušnosťou dcér pripravili o schopnosť nabrať dych. Zahrala tiež postavu Matky, ktorá metaforicky stvárňuje aj nový rozmer vladárky - jej hlúpu smiešnosť ničiteľky, deštruujúcej nielen vzťahy, ale konkrétne bytosti v ich identite a ľudskej sebaúcte.

Vo Vražde sekerou v Svätom Peterburgu nemá priveľkú plochu pre svoju postavu bordelmamy Lujzy Ivanovny, ale hrá ju s plným nasadením, so sršiacim humorom, s osviežujúcimi nápadmi náhlych vtipných point, ku ktorým patrí koketéria, vtipkovanie, vsúvanie skomolenej nemčiny do podstatných replík, alúzie na kabaret.

Lujza Ivanovna je jednou z tých nesmierne dynamických, bodrých žien, ktoré vnímajú všetko okolo seba ako vhodné na použitie. Ani ošemetné situácie ju nevyvedú z miery, naopak jej dobre strávená veselosť vie rozptýliť aj vyšetrovateľov a dovolí jej uniknúť z prekérnych spletí problémov. Využíva svoju zrelú ženskosť, materskú zaliečavosť a milú nahlúplosť nedorozumení.

V poslednej inscenácii z roku 2000, jubilejného pre Astorku, hrá manželku Tóna Brtka. V Obchode na korze sa stretáva niekoľko vedomých súvislostí. Z najsilnejších je spomienka na nakrúcanie slávneho filmu v Sabinove s jej otcom v detstve, tou ďalšou je filmový obraz príbehu Kadára a Klosa a jej otec Jozef Kroner ako Brtko spolu s Idou Kaminskou v úlohe Lautmanovej. Na pozadí týchto konkrétnych motívov hrá Tónovu ženu v epizódach, ktoré jej ponúka Rihákova inscenácia a Vášovej scenár len ako sporé náčrty. Jej schopnosť koncentrovať významy, ale aj virtuozita vo farebnom stvárňovaní malých etud, detailizácia a nuansovanie postavy a jej vzťahov aj na minimálnej ploche vytvára z Brtkovej ženy postavu, ktorú si divák zapamätá.

Pripomeňme si jej otvorenú bitku s Brtkom, ktorej predchádza obliekanie ružového korzetu, do ktorého sa vtesnáva pri pokuse stať sa meštiackou paničkou... alebo jej etuda na bicykli so sestrou (A. Šišková), kde bizarnú situáciu podčiarkuje hyperrrealistické gesto jazdy po členitom teréne, kde už-už idú vypadnúť zo sedla... Kronerovej resuscitačná metóda dokázala aj z náčrtu vytvoriť farbistú postavu. Humor bol jedným z oživovacích elementov. Ale je to humor pre ňu typický, šťavnatý, farbistý, mnohovýznamový, podobný tomu, s ktorým z Daumasovej dosť stereotypnej postavy Louise, vidiečanky otvárajúcej ľudské hodnoty v totálne debaklových situáciách, dokázala stvoriť ženu sršiacu optimistickým zmierovaním ľudských rozporov, ženu, ktorá v úprimnej ľudskosti našla nový rozmer života aj pre iných.

Kronerová vo svojom zrelom herectve ešte nekulminuje, ešte stále je v optimálnej situácii viacznačnosti časovej aj mentálnej: hrá rovnako s chuťou a presvedčivo ešte dosť mladú zažiadanú Ulitu ako starú Louise, životaschopnú Evelínu Brtkovú ako Matku, či starú Frídu. Kronerovej dynamizmus a dôvtipný esprit nevyviera len z jej rozihranosti obostretej náznakmi realisticko-sarkastického humoru, ale predovšetkým z vnútorných obsahov, ktorými obohacuje postavy žien prirodzenou múdrosťou. Zmysel pre smiešnosť aj výsmešnosť vážnosti, odpor k patetizovaniu a nekonvenčný prístup k riešeniu vzťahov a situácií na javisku ju robia neustále herecky zaujímavou."

 


In: ZUZANA B A K O Š O V Á-Hlavenková: D I V A D L O A S T O R K A-K O R Z O ´90. 1 9 9 0 - 2 0 0 0 alebo K O L O T O Č H E R E C T V A. c Divadelný ústav Bratislava a Divadlo Astorka Korzo´90 : Bratislava 2000