Marta Sládečkovú v súčasnosti v Astorke: jedna z hlavných postáv v novej inscenácii Juraja Nvotu Stella, ústredná postava v inscenácii Romana Poláka podľa Turgenevovej predlohy Mesiac na dedine, vábivá démonická žena v Letných hosťoch, opustená manželka v Milovníkoch, svojrázna priateľka v Priateľkách. To je len zlomok postáv, ktoré Marta Sládečková vytvorila v domovskej Astorke.
Členkou Divadla Astorka Korzo´90 je prakticky od jeho vzniku (od 1991), stala sa ňou počas účinkovania vo Vianovej Hlave medúzy, kedy ju do Astorky ako slávnu protagonistku prevažne veľkých charakterových postáv pozval režisér Milan Lasica. Brilantný zmysel pre situačnú komiku a nezvyčný dar inteligentného slovného humoru z nej okamžite spravili aj divadelnú komičku, ktorej schopnosti okamžite využili v iných médiách /za všetky pripomíname populárny televízny seriál Susedia či Prateľky. V Astorke dnes baví obecenstvo v komédiách Milovníci a Priateľky.
Marta Sládečková zároveň stvárnila dramatické postavy v inscenáciách ruskej klasiky Ujo Váňa, Meštiaci (Scény z domu Bessemenovovcov), Letní hostia (Play Gorkiy), dodnes na repertoári), kde vedením režiséra Romana Poláka vytvorila dramatické postavy na rozhraní osudových životných rozhodnutí. Svojim talentom pre grotesknú skratku stvárňované role obohatila a prehĺbila v nadväznosti na moderné postupy európskeho divadla 21. storočia. Nezabudnuteľná je jej postava Jeleny Andrejevny v Čechovovom Ujovi Váňovi. Komicko-lyrické výstupy s Ujom Váňom (Marián Zednikovič) či legendárna facka Doktorovi Astrovovi (Vlado Černý) patrili k , Fräulein Kost v legendárnom Kabarete, Portia v Kupcovi benátskom a mnohé ďalšie.
V hre Macocha mala na mieru ušitú postavu Marty od spisovateľa Ruda Slobodu.
Okrem diváckeho záujmu sa Marta teší priazni aj odbornej verejnosti. Za postavu Heleny v Milovníkoch získala prestížnu Výročnú cenu Slovenského literárneho fondu, mnohé ceny získala za vytvorenie postáv v martinskom DSNP a nitrianskom Divadle Andreja Bagara. Aj za najnovšiu hlavnú postavu v inscenácii režiséra Romana Poláka Mesiac na dedine získala Výročnú cenu Slovenského literárneho fondu 2008.
V roku 2008 sa Marta Sládečková stala jednou z hviezd tanečnej súťaže s tanečným partnerom - profesionálnym tanečníkom - Jurajom Fáberom. Marta tak ukázala ďalšiu stránku svojho všestranného talentu a nezlomnej energie.
"Herečka, ktorá vstúpila do diania Korza ´90 v čase, keď sa divadlo formovalo do dnešného tvaru. Po prvýkrát tu hosťuje v Lasicovej inscenácii Vianovej scénickej provokácie Hlava medúzy (l992), kde si zahrala manželku Luciu Bonneau, riešiacu dilemu mať či nemať milencov, ako ju o to žiada manžel Bonneau (Farkaš), aby nenarušila jeho duševnú rovnováhu. Dadaisticko-surreálnu anekdotu použil Vian na to, aby ako rukavicu obrátil na rub schému bulvárnych komédií. V tejto bulvárnej absurdite sa Sládečková predstavila ako prototyp ženského stereotypu.
Vstúpila do komorného divadla Astorka po dlhšom pôsobení v martinskom DSNP (1981-86) a v nitrianskom DAB (1987-93), kde hrala nejednu veľmi úspešnú a herecky výraznú postavu. Vo Vajdičkovej inscenácii Lesa bola Aksiušou, v Polákovom Sne noci svätojánskej Hermiou, v Bednárikovej martinskej inscenácii Andrejevovho Života človeka Ženou a Jill v Motýľom nik nerozkáže. Každá z postáv znamenala pre Sládečkovú novú skúsenosť a dovolila jej prudko rozvíjať herecký výraz nielen preto, že zložité postavy poskytli priestor pre jej talent. Ale aj preto, že každá z týchto spoluprác znamenala pre ňu stretnutie s režisérskou osobnosťou (Vajdička, Polák, Bednárik). Najtypickejšou však pre ňu už vtedy bola postava Hermie. Jej excentrické, pôvabné a provokujúce mladé ženy, ako to neskôr potvrdila aj v Nitre (Jill, Marge, Kressida) sa stali nadlho tým pravým úrodným poľom jej postáv. Aj Lucia Bonneau či neskôr Porcia z Kupca benátskeho v Astorke patrili k tomuto jej hereckému zúročovaniu dynamiky ženskosti a erotickej príťažlivosti v dramaticky vyhrotených situáciách. Sládečkovej pôvab, ženskosť a provokujúca príťažlivosť neboli jedinými pozitívami jej postáv, hoci práve na nich režiséri stavali. Bol to aj jej zmysel pre vnútornú dramatickosť, jej dobre dávkovaný erotický náboj miesený so zmyslom pre humor a iróniu. Už v postave Amélie v Dome Bernardy Alby zazneli nové, vážnejšie kontemplatívnejšie tóny, ktoré neskôr naplno využila v postave Jeleny v Ujovi Váňovi, ale aj vo Valérii (Historky z viedenského lesa) a najmä v Tatiane v Scénach z domu Bessemenovovcov, a predovšetkým v tejto postave, v ktorej Gorkij nedovolil, aby transparentnosť ideovej proklamatívnosti zastrela hlbokú ľudskosť dramatického portrétu. Je to jedna z mála jej tragických postáv, ale herečka ňou naznačila, že ani tento zložitý charakter neprotirečí jej hereckému výrazu.
Marta Sládečková patrí v Astorke k pätici silných ženských hereckých osobností, z ktorých je každá iná a odlišná. Jej prioritou je provokujúca excentrickosť, žensky rafinovaný dôraz na erotiku a sexualitu, ale aj racionálny vhľad do situácií a schopnosť komponovať svoju postavu z jemne nadväzujúcich detailov (Jelena, Valéria, Tatiana).
Sládečkovej Valéria z Nvotových Historiek z viedenského lesa patrí k tým, ktoré už dobre ovláda, len vekový posun jej dovoľuje využiť aj ironizujúce skratky, vecné gesto a vážny podtón charakteru. V Tatiane z Meštiakov stavia práve na tomto vážnom tóne. Polák jej otvoril nový priestor, už nehrá na príťažlivosť, naopak, hrá sklamanie, rozpad zmyslu a beznádej. A v týchto polohách odkrýva nové možnosti svojho vnútorného sveta, tak, ako ho transponuje do javiskovej reality, do bytia na scéne, robí to cez jemné gesto a pomalý pohyb, ktorý sa premení v rýchlom strihu na pointu: odvrátenie hlavy či rýchly pohyb rukou alebo odchod z javiska. Presviedča diváka svojím sústredením na ticho, jemnú nehybnosť tragiky a esenciu pocitu beznádeje. Sedí na scéne v dlhej nehybnosti ako depresívna žena na totálnom dne. Občas svojou replikou štekne na okoloidúcich, ale vždy znovu upadá do nečinnosti. Práve v Tatiane presviedča o svojich hereckých kvalitách, pretože jej postava z Vraždy sekerou (prostitútka Nadežda) je len ďalšou z galérie životaschopných dynamických žien. M. Sládečková svojím hereckým typom aj plastickosťou talentu dopľňa súbor veľmi výrazne a obohacujúco."
In: ZUZANA B A K O Š O V Á-Hlavenková: D I V A D L O A S T O R K A-K O R Z O ´90. 1 9 9 0 - 2 0 0 0 alebo K O L O T O Č H E R E C T V A. Divadelný ústav Bratislava a Divadlo Astorka Korzo´90 : Bratislava, 2000.
