PREMIÉRA - Posledná báronka

 

 

 

 

 

Silvester Lavrík

POSLEDNÁ BARÓNKA

voľne inšpirované rovnomenným dokurománom

Dramaturgia: Andrea Domeová
Scéna: Daša Krištofovičová
Kostýmy: Katarína Hollá
Videoart: Vladimíra Hradecká
Karnevalové masky: Martina Fintorová
Hudba: Ivan Acher

Réžia: Ondrej Spišák

Osoby a obsadenie

Margita – Potkan: Marta Sládečková

Babu – Halika – Panna Mária – Potkan: Fany Horváthová a. h.

Miri – Cipora – Svätá Anna – Koza: Sarah Arató

Medi – Novofunlandský pes: Boris Farkaš

Šlauko – Sviňa: Tomáš Turek a. h.

Vladimír Iľjič Uľjanov – Major Kirylenko – Havran 1: Marián Labuda

Felix Edmundovič Dzeržinskij – Katona – Marcinko – Kristus – Havran 2:

Róbert Jakab

István –Andriš – Svätý Joachim – Kamzík: Miroslav Noga

Zeek – Bálint – Kráľ strelcov: Matej Landl

Smrť: Lukáš Latinák

PREMIÉRA: 12. apríla 2022

Margita Czóbelová – posledná barónka. Ovládala veľa jazykov, v kuse fajčila a za každého počasia chodievala plávať do rieky. Ešte aj dnes sú na Slovensku pamätníci, ktorí poznali výnimočnú barónku z kaštieľa, neter nášho slávneho maliara Ladislava Mednyánszkeho.

Cez fragmenty ľudských osudov sledujeme aj príbeh Slovenska v 20. storočí. Sled epizód, strieda začiatok storočia s malou barónkou v rodinnom aristokratickom prostredí a roky päťdesiate, keď dospelá barónka čelí sama novej moci ľudu.

Na jednej strane poézia života, hodnoty vzdelanosti a kultúry, budovanie hospodárstva  – dobré stránky monarchie. Na druhej strane povojnové nerešpektovanie pekného, čo nám zanechali predchádzajúce generácie.

Divadlo ASTORKA Korzo ´90 prináša ďalší z príbehov o pozoruhodných osobnostiach na území regiónu. V brilantnom stvárnení Marty Sládečkovej ako Margity Czóbelovej, Borisa Farkaša ako Ladislava Mednyánszkeho a Sarah Arató, Fany Horváthovej, Mateja Landla, Miroslava Nogu, Róberta Jakaba, Lukáša Latináka, Mariána Labudu, Tomáša Tureka v ďalších zaujímavých postavách.

Margita Czóbelová sa narodila v Rakúsko-Uhorsku ako potomok bohatej, kultivovanej, vzdelanie a umenie pestujúcej rodiny. Na názory, maľovanie a aj osobitú dikciu mal veľký vplyv umelec Ladislav Mednyánszky, matkin brat, ktorý s nimi trávil čas v rodinnom kaštieli v Strážkach. Margitino štúdium na výtvarnej akadémii v Budapešti prerušila prvá svetová vojna; následné historické udalosti jej vzali postupne aj aristokratické privilégiá (prvá Československá republika), aj majetok (revolučné udalosti u nás po roku 1945 a 1948). Počas druhej svetovej vojny sa u nej ubytoval wehrmacht a skrývali sa aj partizáni, dokonca vraj v rovnakom čase.  Vplyvom verejnej mienky Margitu na základe Benešových dekrétov po vojne nevysťahovali. Jej zástancom pomohli aj argumenty, že partizánom robila spojku. Ani neskôr neopustila svoj kraj pod Tatrami a zvyšky 500-ročného rodinného dedičstva, hoci dostala veľa ponúk od rodiny a známych v západnej Európe. Pocit zodpovednosti za všetko, čo jej predkovia budovali a zveľaďovali bol silnejší ako strach o budúcnosť.

 

Divadlo ASTORKA Korzo ´90 je v zriaďovateľskej pôsobnosti Bratislavského samosprávneho kraja

Hlavný partner inscenácie je Fond na podporu umenia.

 

 

Ďakujeme Slovenskej národnej galérii a Tatranskej galérii.